Som dlhodobo zranený, čo teraz?

Psychická záťaž je dôsledkom rôznych emócií – či už je to strach o miesto v tíme, o stratu formy, strach z opätovného zranenia, strach o zmluvu alebo smútok a hnev pri vynechaní vysnívaného podujatia. Niektorí športovci pociťujú pocit krivdy a neférovosti – prečo sa to stalo práve im a prečo práve teraz?

Navyše, je im dlhodobo odobraté robiť to, čo robia najradšej. A proces rekonvalescencie je často sprevádzaný stereotypnými aktivitami, pri ktorých športovcovi chýba kolektív, na ktorý je zvyknutý. K tomu sa pridá fyzická bolesť a športovec stojí pred veľkou výzvou – ako toto všetko zvládnuť a vrátiť sa – ako sa ľudovo povie – silnejší než pred tým?

Nebojuj, prijmi situáciu

Bezprostredne po zranení prichádza u športovca k šoku, bolestiam, zmäteniu či hnevu. Čo sa mi stalo a čo to pre mňa a moju kariéru znamená? Tieto emócie a myšlienky sú prirodzené a každý si ich potrebuje odžiť. Nepotláčaj ich, nesnaž sa byť nasilu pozitívny. A zároveň, ich v sebe neživ. Keď najsilnejšie emócie odznejú, prijmi to, aká situácia nastala. Nezmeníš to, nebojuj s tým, neviň sa. Zranenie je dočasné, patrí to k športu. Vrátiš sa. Prijatie bude chvíľku trvať, ale je to tá najdôležitejšia fáza, bez ktorej sa nepohneš ďalej. Je veľa športovcov, ktorí sa po zraneniach vrátili silnejší, či už fyzicky alebo psychicky. Nejde o to, čo sa ti stalo, ale ako sa k tomu postavíš.

Nemusí to byť stratený čas

Čas zranenia so sebou prináša viac voľného času. Skús si nájsť niečo, čo si už dlho chcel urobiť alebo v čom si sa chcel zlepšiť. Nájdi si niečo, vďaka čomu budeš cítiť, že sa posúvaš a nie je to stratený čas. Či už to bude prečítanie nových knižiek, zdokonalenie sa v cudzom jazyku, meditácia, viac času s rodinou a kamarátmi, nadbehnutie si povinností v škole, rozbehnutie biznisu alebo posilníš iné časti tela, ktoré nemáš zranené. Čo si vyberieš je na tebe. Ak budeš produktívny, tvoja psychická pohoda vzrastie. Mozog potrebuje stále niečo robiť a budovať. Vtedy sa nám vylučuje dopamín, vďaka ktorému sa cítime lepšie. Dopraj si tiež aktivity, ktoré ťa nabijú dobrou energiou. Budeš ju potrebovať. Nekoncentruj sa príliš na to, že si zranený.

Malými krokmi k veľkému cieľu

Proces rekonvalescencie sa najmä zo začiatku môže zdať ako nekonečný. Skús si dávať malé ciele – napríklad týždňové. Čo chceš v ten týždeň dosiahnuť či zlepšiť? Porovnávaj si, v čom si sa posunul za posledný týždeň/dva. Tvoja psychika potrebuje vidieť malé úspechy. Aj malý pokrok je krok dopredu. A bližšie k veľkému cieľu. Nesústreď sa príliš na samotný návrat, ten sa môže zdať veľmi vzdialený a môže ťa to demotivovať. Sústreď sa na postupné kroky na ceste za návratom. Teš sa z každého zlepšenia.

Buď zodpovedný

Pri procese rekonvalescencie je dôležité byť maximálne zodpovedný. Správne dodržuj, čo ti povedia fyzioterapeuti či tréneri. Navyše, správna životospráva ti pomôže k tomu, aby si bol čím skôr a hlavne kvalitne v poriadku. Napríklad kľúčový je spánok – je to najúčinnejšia forma regenerácie. Psychickej i fyzickej. Maj kvalitný spánok – aspoň 8 hodín denne. Najlepší spánok na fyzickú regeneráciu a obnovu telesných funkcií, kostí či svalov je pred polnocou. Strava je rovnako dôležitá. Tvoje telo potrebuje mať kvalitnú výživu na obnovu vlákien a liečenie zranenia. Pokiaľ to nebudeš zanedbávať, pri návrate sa budeš cítiť silnejší a budeš mať menší strach z obnovenia zranenia. Budeš vedieť, že telo dostalo to, čo malo.

Pomaly ďalej zájdeš

Keď sa návrat začína blížiť, bolesť ustupuje, športovci často začínajú byť netrpezliví a najradšej by už išli do plnej záťaže. Pochopiteľne. Dôležité však je byť trpezlivý a neunáhliť svoj návrat. To by totižto mohlo znamenať opätovné zranenia a doba rekonvalescencie by sa zbytočne predlžovala. Je kľúčové počúvať odporúčania trénerov či fyzioterapeutov. Dôveruj procesu.

Dostaneš sa do toho

Po návrate do plnej záťaže to niekedy nejde tak, ako by si športovci predstavovali. Dlhodobý výpadok tréningu sa často preukáže na rýchlosti, presnosti či fyzickej kondícii. Je to prirodzené. Nie je možné od seba očakávať to, že ti to pôjde tak dobre ako pred zranením. Dopraj si čas, kedy sa dostaneš späť do formy. Nebuď na seba príliš náročný. Opäť si dávaj krátkodobé ciele na tréning, na týždeň. Na čo sa v tom týždni zameriaš a čo chceš, aby bolo lepšie ako predošlý tréning/týždeň? Po každom týždni si vyhodnoť, čo sa ti už v tréningu či pri súťažnom výkone podarilo lepšie ako týždeň pred tým.

V tomto období je častý aj strach z obnovenia zranenia. Skúšaj si na tréningu rôzne pohyby či činnosti, ktorých sa obávaš, najskôr pomaly, bez vyššej intenzity, aby si v nich získal istotu. Intenzitu postupne zvyšuj. Dôveruj procesu, ktorý si absolvoval a správne regeneruj.

Užívaj si to

To najdôležitejšie pri návrate je to, že opäť môžeš robiť to, čo ťa baví. Užívaj si to. Teš sa, že si zvládol ťažké obdobie, že si znovu so spoluhráčmi, a že znovu môžeš dávať góly, strieľať body, vyhrávať fiftíny alebo prekonávať vlastné rekordy.

Zranenia nie sú príjemnou súčasťou športu, avšak patria k nemu a máloktorý športovec sa im vyhne. Nie je dôležité vedieť len to, ako ho zvládnuť, ale najmä ako mu predísť. Správna regenerácia, kompenzačné cvičenia, kvalitná strava a spánok sú pri prevencii zranení kľúčové. Či to dodržiavame, je na zodpovednosti každého z nás.