Psychické zdravie v športe: šokujúce štatistiky

Simone Bilesová, jedna z najvýraznejších športovkýň na olympijských hrách v Tokiu v roku 2021, odstúpila zo súťaže po tom, čo sa u nej vyskytol „twist“, mentálny blok, ktorý spôsobuje, že gymnastky strácajú priestorové povedomie počas zložitých pohybov. Jej rozhodnutie uprednostniť svoje duševné zdravie pred ziskom zlata vyvolalo širokú diskusiu o tlaku, ktorému športovci čelia, a o dôležitosti duševného zdravia v športe. 

Bilesovej otvorenosť a odvaha sa líšia od bežného postoja a prístupu k duševnému zdraviu vo svete športu. Už desaťročia sa športovcom hovorí, aby sa zocelovali, zabudli na svoje problémy a démonov a sústredili sa na víťazstvo bez ohľadu na to, koľko to stojí ich duševné (a fyzické) zdravie. 

Michael Phelps, ktorý počas svojej plaveckej kariéry získal 23 zlatých olympijských medailí, v roku 2018 prezradil, že po olympiáde v roku 2012 bojoval s depresiami a uvažoval o samovražde. 

Na margo rozhodnutia Simone Bilesovej povedal: „Sme ľudské bytosti. Nikto nie je dokonalý. Takže áno, je v poriadku nebyť v poriadku. Mal som pocit, že nesiem, ako povedala Simone, váhu sveta na svojich pleciach. Je to ťažká situácia… Dúfam, že to otvorí oči.“

A výskumy potvrdzujú túto pravdu: v športe je kríza duševného zdravia.

Nedávne štatistiky zo správy Worldmetrics.org 2024 ukázali, že každý štvrtý športovec má problémy s duševným zdravím.

Štatistiky sú šokujúce:

• Športovci majú 1,6-krát vyššiu pravdepodobnosť výskytu symptómov duševných problémov v porovnaní s nešportovcami
• 34 % vrcholových športovcov malo príznaky depresie
• takmer 50 % z nich zažilo vysokú mieru úzkosti a vyhorenia
• Majú výrazne vyššie riziko vzniku poruchy príjmu potravy 
• Miera samovrážd je medzi vrcholovými športovcami 4-krát vyššia ako v bežnej populácii
• 65 % študentov-športovcov uviedlo, že zažívajú obrovskú úzkosť
• Vysokoškolskí športovci majú viac ako dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaná depresia v porovnaní s nešportovcami
• 1 z 10 vysokoškolských športovcov spĺňa kritériá poruchy príjmu potravy 

Najznepokojujúcejším zistením však je, že väčšina športovcov nevyhľadáva podporu pre svoje problémy. Napríklad len 10 % študentov-športovcov s problémami v oblasti duševného zdravia skutočne vyhľadá pomoc. 

Prečo je to tak? 

Stigma obklopujúca duševné zdravie je jedným z hlavných faktorov, ktoré športovcom bránia vyhľadať pomoc. Často sa domnievajú, že symptómy a poruchy duševného zdravia sú znakom slabosti – nezapadajú do ich obrazu silného, víťazného športovca. 

Negatívne postoje verejnosti k duševnému zdraviu a stigmatizované názory samotných športovcov môžu mať nepriaznivý vplyv na vyhľadávanie liečby. Často sa obávajú, ako ich budú vnímať ich rovesníci, tréneri, manažéri a fanúšikovia. 

Ďalšou prekážkou je nedostatočné pochopenie symptómov a porúch duševného zdravia – mnohí športovci a ich tímy nemajú dostatočné vedomosti na rozpoznanie, zvládnutie a prevenciu problémov duševného zdravia.

V záujme ochrany športovcov a podpory informovanosti o duševnom zdraví a liečby je potrebné tieto prekážky odstrániť. 

Začnite s informovanosťou: Viete, či máte vy alebo váš kolega športovec nejaké príznaky zlého duševného zdravia? 

Je dôležité mať na pamäti, že duševné zdravie sa nachádza na kontinuu od zdravého po nezdravé. To znamená, že môžete mať niektoré príznaky, ktoré sa dajú ľahšie zvládnuť, alebo môžete mať veľa príznakov, ktoré si vyžadujú liečbu. 

Nech je to akokoľvek, nie ste v tom sami. Ako ukazujú štatistiky, mnohí športovci bojujú so svojím duševným zdravím a to, že si ich priznáte, z vás nerobí slabocha – v skutočnosti to svedčí o sile a zrelosti. A riešiť ich čo najskôr znamená, že je menej pravdepodobné, že sa zhoršia. 

V ďalšej časti tohto článku vám preto poskytneme dotazník, ktorý vám pomôže identifikovať prípadné príznaky. V poslednej časti sa budeme venovať spôsobom, ako ich môžete riešiť a zlepšiť, takže zostaňte naladení!

Časť 2

Čo ovplyvňuje duševné zdravie športovcov?