Simone Bilesová, jedna z najvýraznejších športovkýň na olympijských hrách v Tokiu v roku 2021, odstúpila zo súťaže po tom, čo sa u nej vyskytol „twist“, mentálny blok, ktorý spôsobuje, že gymnastky strácajú priestorové povedomie počas zložitých pohybov. Jej rozhodnutie uprednostniť svoje duševné zdravie pred ziskom zlata vyvolalo širokú diskusiu o tlaku, ktorému športovci čelia, a o dôležitosti duševného zdravia v športe.
V predchádzajúcom článku sme diskutovali o tom, prečo a ako sú symboly také dôležité pre
úspech tímu: sú to mocné nástroje, ktoré posilňujú identitu, jednotu a úspech tým, že
podporujú pocit spolupatričnosti a hrdosti medzi hráčmi a fanúšikmi. Slúžia tiež ako
emocionálne kotvy, zvyšujú sebadôveru a vytvárajú psychologické výhody oproti súperom, čo
v konečnom dôsledku prispieva k súdržnosti, motivácii a výkonnosti tímu.
Tréneri, školitelia a hráči, ktorí chápu význam spoločného symbolu a identity, môžu využiť
jeho silu a urobiť z neho ústredný prvok svojich tréningov a rituálov pred a po zápase.
Poďme podrobnejšie preskúmať, ako na to.
Ako spoločné symboly zlepšujú identitu a úspech tímu?
Ako sme sa podelili v našom poslednom príspevku, symboly sú silným vyjadrením identity tímu a jeho spoločných hodnôt, spájajú hráčov a fanúšikov a podporujú jednotu a spoluprácu.
Aký je teda psychologický pohľad na silu používania symbolov v tímových športoch?
Predstavte si, že váš tím v polčase prehráva. Hráči sú vystresovaní, nervózni a morálka upadá. V šatni, keď všetci vyčerpane zvesia hlavy, hlavný rozhodca vytiahne prilbu Sparťanského bojovníka, symbol vášho tímu. Zdvihne ju vysoko a skanduje vašu mantru „My sme Sparta!“. Tím sa jeden po druhom zdvihne, postaví sa plece pri pleci a pridá sa k skandovaniu.
FC Petržalka čelila pred začiatkom našej spolupráce značným výzvam. Počas posledných šiestich rokov sa mužstvo nikdy neumiestnilo v lige vyššie ako na 8. mieste a v mužstve bola vysoká fluktuácia trénerov, pričom počas tohto obdobia bolo vymenovaných viac ako 15 hlavných trénerov. Klub trpel nestabilitou, skôr reaktívnym ako proaktívnym riadením, neustálymi zmenami a nejasnou kultúrou, víziou a cieľmi.
Začiatkom roku 2020 som sa ako športová psychologička pripojila k A-tímu Slovenského hádzanárskeho zväzu, ktorý sa pripravoval na Majstrovstvá Európy. Tím v tom čase čelil významným prekážkam spôsobeným celosvetovou pandémiou COVID-19, vrátane rušenia reprezentačných zrazov a obmedzenej možnosti spoločného tréningu pod vedením nového trénera.
Na začiatku spolupráce sme sa spojili s realizačným tímom kde sme si prešli ich očakávania a moje možnosti čo vieme spraviť pred Majstrovstvami sveta. Nastavili sme si základné veci a to ako by sme sa chceli na Majstrovstvách prezentovať a čo od tímu a jednotlivých hráčov očakáva hlavný tréner. Hlavným cieľom bolo z 20 hráčov urobiť 1 tím, ktorý bude spolupracovať, komunikovať ale najmä hráči budú bojovať jeden za druhého.
AI mentor Luka