V športe je bežné, že veci nejdú tak ako by sme chceli alebo ako sme sa na ne pripravili. Rozhodla som sa s tímom urobiť workshop kedy sa nerozprávame len o tom čo chceme a ako budeme pôsobiť ale workshop zameraný na to čo budeme robiť keď sa všetko začne kaziť. Môžeme to nazvať aj „demage control“. Hráči pomenovali rôzne situácie, ktoré sa im v zápase dejú a nemajú ich radi. Boli to napríklad: gól do šatne, spravil som chybu, mám stres, nezvládam svoje emócie či prehrávame. Spoločne sme si definovali to „správne“ riešenie danej situácie pre tento konkrétny tím. Hráči navzájom zistili kto všetko má rovnaký problém a zároveň pochopili, že v tom nie sú sami. Ukázať slabosť nás v živote môže posilniť, pretože ak niekto o nej vie môže nám v danom momente pomôcť.
Počas majstrovstiev sveta v Liberci sa hokejbalová reprezentácia prebojovala do semifinále kde dostali súpera, ktorý ich v skupine porazil. Hráči ukázali vysokú psychickú odolnosť a bojovnosť kedy sa nevzdávali. Semifinále prehrávali 3:1 kde dokázali vyrovnať na 3:3. Napokon znova prehrávali 5:3 a presne 7 sekúnd pred koncom zápasu sa podarilo Samuelovi Sakalovi vyrovnať na 5:5 a tak posunúť zápas do predĺženia. V predĺžení sa nepodarilo nikomu skórovať a zápas pokračoval samostatnými nájazdmi. Slovensko absolútne bez pochybností vyhralo samostatné nájazdy 3:0 a v zápase kde od začiatku prehrávalo si vybojovalo ich vytrvalou prácou a bojovnosťou finále na Majstrovstvách sveta do 20 rokov.
Vo finále sa im nepodarilo zdolať Kanadu. Kanada nás pretlačila vo všetkom a my sme už nedokázali nájsť v sebe silu to zmeniť. Často sa hovorí, že príjemnejšie je vyhrať tretie miesto kvôli tomu, že posledný zápas vyhráte. A zároveň dosiahnuť druhé miesto na majstrovstvách sveta (aj keď posledný zápas bola prehra) je obrovský úspech našej slovenskej hokejbalovej reprezentácie do 20 rokov. A toto bola naša cesta za Vicemajstrami sveta do 20 rokov.
Po dvoch workshopoch s hráčmi a dvoch workshopoch s realizačným tímom sa nám podarilo ukázať ako vyzerá tím. Boli jednotní, nevzdávali sa a aj napriek nepriaznivým situáciám v zápase ukázali svoju psychickú odolnosť. Ani raz nesklopili hlavy, ani raz o sebe nezačali pochybovať, ani raz neukazovali na svojich spoluhráčov čo urobili zle ale vždy sa snažili nájsť spoločnú cestu. Pochopili že tím sa potrebuje, po ihrisku aj mimo neho, hýbať ako jeden.